Chotár Rakytoviec
Územie na rozhraní Zvolenskej kotliny a Kremnických vrchov — kde sa stretáva riečna niva Hrona s pahorkatinou druhohorných hornín.
Územie medzi Hronom a Kečkou
Najsevernejší bod chotára leží v Rakytovskej doline na styku katastrálnych hraníc Badína, Kremničky a Rakytoviec v blízkosti kameňolomu Kečka. Na horskom chrbáte Kečky dosahuje hranica najzápadnejší bod a stáča sa na juhovýchod, kde dosahuje najvyšší bod v nadmorskej výške cca 475 m.
Dolinkou medzi Kečkou a Krásnym vrškom ide k okraju lesného porastu a ponad Kolóniu Baňa schádza do údolia Vlkanovského potoka. Tesne pred oplotením futbalového ihriska hraničná línia opúšťa potok a okrajom odstavnej plochy ide naprieč poliami do lokality Čierne blato. V najnižšom bode vo výške 318 m n. m. vedie súbežne so štátnou cestou na ľavý breh rieky Hron.
Najzápadnejší a najvýchodnejší bod sú od seba vzdialené vzdušnou čiarou 2,4 km a najsevernejší a najjužnejší bod 1,8 km. Ak by sme chceli obísť rakytovský chotár dookola, bolo by to presne 7 kilometrov.
Geologická stavba a reliéf
Geomorfologicky sa celý kataster rozprestiera vo Zvolenskej kotline — vnútrohorskej zníženine Vnútorných Západných Karpát. Východná polovica chotára na brehu Hrona prináleží podcelku Sliačska kotlina a západná, prevažne zalesnená a členitá, leží v Bystrickom podolí na úpätí Kremnických vrchov.
Katastrálne územie tvoria prevažne vulkanické a karbonátové horniny. Na nive Hrona, kde je sústredená zástavba, tvoria povrch neogénne horniny — íly, piesky a štrky. Prechod medzi kotlinou a sopečným masívom tvorí zmes vulkanických a karbonátových hornín.
Severozápadný cíp chotára tvoria mezozoické horniny — piesčité vápence, rádiolarity, pestré ílovité bridlice a triasové dolomity. Tu sa rozprestiera vápencové ložisko Kečka. Vrch Kečka (497 m n. m.) leží na vulkanických horninách — pyroxenických andezitoch, ktoré patria medzi staršie stratovulkány stredného Slovenska.
„Skalné útvary vystupujú na povrch v Rakytovskej doline, kde Rakytovský potok vytvára na pravom brehu prielom s neveľkým bralom povyše niekdajšieho rakytovského mlyna."
Hron a potoky chotára
Územie hydrologicky spadá do povodia Hrona, ktorý preteká katastrálnym územím na východnom okraji v dĺžke 280 m. Odtokové pomery patria do vrchovinno-nížinnej oblasti so snehovo-dažďovým typom — najvyšší prietok v marci (z topiaceho sa snehu) a najnižší v septembri.
Hlavnú os chotára tvorí Rakytovský potok — pravostranný prítok Hrona, historicky zvaný aj Báčovský jarok, Krmník či Potok Hrenocz. Pramení v Kremnických vrchoch pod Vysočinou (859 m n. m.) a po necelých 7 km vteká do Hrona. Prevažne zalesnenou dolinou tečie smerom na juhovýchod, míňa kameňolom Kečka a v zregulovanom koryte preteká okolo areálu družstva.
Ďalšími tokmi sú Potôčok (sezónny tok odvodňujúci centrum Rakytoviec) a Vlkanovský potok, miestne zvaný Kriedovický jarok, ktorý preteká okolo samoty Kolónia Baňa a futbalového ihriska.
Povodne na Hrone
Povodňové situácie, ktoré zasiahli rakytovský chotár, boli zaznamenané v rokoch 1784, 1813, 1853 a 1974. Maximálny prietok 560 m³/s bol nameraný 22. 10. 1974 pri vodnom stave 494 cm.
Klíma Rakytoviec
Chotár leží na rozhraní teplej a mierne teplej klimatickej oblasti Slovenska. Územie na nive Hrona patrí do teplého, mierne vlhkého klimatického okrsku s miernou zimou. Zvyšok chotára na západ prislúcha pod mierne teplý, ale veľmi vlhký vrchovinový okrsok.
Charakter počasia určuje poloha v rámci vnútrohorskej zníženiny obkolesenej pohoriami Západných Karpát, kde sa často vyskytujú inverzné situácie — hmlisté počasie, koncentrácia smogu a hromadenie chladného vzduchu v kotline. Priemerne je zaznamenaných 80 až 100 dní s hmlou, čo je orientačne štvrtina kalendárneho roka.
Rastlinstvo chotára
Čiastočne odlesnený extravilán obce tvoria trvalé trávnaté porasty — lúky, pasienky a kosienky. Zvyšok pokrývajú zmiešané lesy s prímesou buka, borovice, duba, smreka, brezy a lesokroviny. Fytogeograficky územie patrí do Holarktickej oblasti, eurosibírskej podoblasti a stredoeurópskej provincie.
Dominantnou drevinou podhorského bukového vegetačného stupňa sú bukové lesy. K starým drevinám v intraviláne patrí trojica mohutných líp na obecnom cintoríne. V extraviláne rastie výrazná solitérna čerešňa na lúke medzi Krásnym vrškom a cintorínom — mohutného vzrastu, tvoriaca malebný krajinnotvorný prvok.
Stromy a kry
- Buk lesný (Fagus sylvatica)
- Dub zimný (Quercus petraea)
- Hrab obyčajný (Carpinus betulus)
- Breza previsnutá (Betula pendula)
- Borovica lesná (Pinus sylvestris)
- Smrek obyčajný (Picea abies)
- Vŕba rakytová (Salix caprea)
- Lieska obyčajná (Corylus avellana)
- Ruža šípová (Rosa canina)
- Drieň obyčajný (Cornus mas)
Byliny a huby
- Prvosienka jarná (Primula veris)
- Púpava lekárska (Taraxacum officinale)
- Veternica hájna (Anemone nemorosa)
- Šalvia lekárska (Salvia officinalis)
- Mäta prieporná (Mentha piperita)
- Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)
- Hríb dubový (Boletus reticulatus)
- Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)
- Kozák osikový (Leccinum albostipitatum)
- Bedľa vysoká (Macrolepiota procera)
Živočíšstvo chotára
Zvieraciu ríšu zastupuje fauna charakteristická pre karpatský podhorský a horský stupeň. Katastrálne územie tvorí mozaiku živočíšnych spoločenstiev obývajúcich lesy, kroviny, skaly, lúky, pasienky, polia, vodstvo i záhrady v intraviláne.
Cicavce a plazy
- Diviak lesný (Sus scrofa)
- Srnec lesný (Capreolus capreolus)
- Jeleň lesný (Cervus elaphus)
- Líška hrdzavá (Vulpes vulpes)
- Medveď hnedý (Ursus arctos)
- Jazvec lesný (Meles meles)
- Veverica stromová (Sciurus vulgaris)
- Užovka obojková (Natrix natrix)
- Jašterica zelená (Lacerta viridis)
- Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra)
Vtáky a hmyz
- Myšiak hôrny (Buteo buteo)
- Sova lesná (Strix aluco)
- Ďateľ veľký (Dendrocopos major)
- Bocian biely (Ciconia ciconia)
- Lastovička obyčajná (Hirundo rustica)
- Kukučka obyčajná (Cuculus canorus)
- Vidlochvost feniklový (Papilio machaon)
- Jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne)
- Lienka sedembodková (Coccinella septempunctata)
- Zlatoň obyčajný (Cetonia aurata)
Rak v erbe Rakytoviec
Ešte v roku 2015 boli v Banskom jarku pri futbalovom ihrisku videné dva raky riečne (Astacus astacus). Rak je symbolom Rakytoviec — aj keď skutočný pôvod názvu obce je od rastliny rakyta (Salix caprea), vŕby rakytovej, ktorá dodnes bežne rastie pri miestnych potokoch.
Chotárne názvy a historické pomenovania
Územie Rakytoviec bolo vyčlenené z chotára Badín na základe kráľovskej donácie v roku 1295. Pomenovanie Rakytovec sa zmieňuje v predikáte zemanov od polovice 14. storočia. Pred rokom 1467 existoval Horný Rakytovec a menší Dolný Rakytovec.
Historické názvy Rakytovského potoka
Najstarší názov Hrenocz (Chrenovec) bol motivovaný porastom chrenu pri brehoch potoka. Názov Krmník pochádza z apel. krmník — chliev, azda podľa polohy potoka, že tiekol poza krmníky.
Chránené územia v okolí
V samotnom katastrálnom území Rakytoviec sa nenachádzajú osobitne chránené plochy. V susedných katastroch sa však nachádza niekoľko cenných lokalít:
Objavte viac o Rakytovciach
Podrobné informácie o prírode a chotári nájdete v monografii „Rakytovec mesto, sedem ulíc jesto" od M. Pecníka a V. Luptákovej (2015).